Otázky a odpovede

Ako oddeliť malý kaktus (odnož) od matky?

Viaceré druhy kaktusov prirodzene vytvárajú odnože, prípadne po zrezaní alebo poškodení rastového vrcholu ich vytvárajú aj tie, ktoré inak rastú solitérne. Tieto odnože sa dajú zakoreniť a vytvoriť tak novú samostatnú rastlinu, ktorá je ale geneticky zhodná s materskou rastlinou. 

   Zakorenenie odnože záleží na tom, či odnož vytvorila korene už na materskej rastline a tlakom rastu sa sama od nej oddelila, alebo je cievnym zväzkom prirastená k materskej rastline a je bez vlastných koreňov. 

   Ak má odnož už vlastné korene tak ju jenoducho oddelíme od materskej rastliny a po krátkom zaschnutí (stačí pár hodín) prípadných rán na koreňoch ju zasadíme do suchého substrátu. Po týždni, dvoch, ju pestujeme ako ostatné rastliny.

Ak odnož nemá vlastné korene, treba počkať na vytvorenie tzv. čakacích korienkov. Rastlinu odrežeme od materskej rastliny ostrým nožom tak, aby rezná rana bola čo najmenšia. Po prípadnom "namočení" reznej rany do práškového stimulátora necháme zaschnúť na vzduchu pár dní (podľa veľkosti reznej rany) a potom položíme spodnou stranou odnož do suchého zakoreňovacieho substrátu. Môže to byť suchý výsevný substrát, perlit, alebo ich zmes a podobne. No a potom čakáme, kým odnož nepustí tzv. čakacie korienky. Sú to také náznaky korienkov, ktoré sa objavia na spodku rastliny po rôznom čase, najrýchlejšie zhruba po dvoch týždňoch. Niekedy to ale trvá aj podstatne dlhšie. Po objavení  sa týchto zárodkov korienkov rastliny môžme opatrne zasadiť do riadneho substrátu, dbáme na ich čo najmenšie poškodenie. Rastlinu potom pestujeme ako iné rastliny, avšak zálievka spočiatku by mala byť taká "rozbiehacia". Najlepšie podľa môjho názoru zospodu a len toľko, aby voda nedosahovala až k rastline, ale aby sa korene ťahali za vodou dolu. Dobré je aj spočiatku nepolievať, ale len postaviť kvetináč s novou odnožou na mokrý substrát v inej nádobke. Korene sa budú ťahať za vlhkosťou. Tiež je dobré takúto čerstvo zasadenú odnož umiestniť na polotienisté miesto, treba si uvedomiť, že ešte nemá vyvinuté seriózne korene a preto výpek na priamom slnku jej veľmi nevyhovuje. 

V prípade, že rastlina sa veľmi nemá k púšťaniu korienkov, je možné ju stimulovať umiestnením nad vodu, rezné rany už ale musia byť riadne zaschnuté, čerstvé rany a voda ...to nie je to pravé orechové. :-)

Kaktusárka, kaktusár aj kaktus...Buď fit!

 

 

Kedy sťahovať kaktusy a ostatné sukulanty na zimovisko?

Neexistuje univerzálna odpoveď.  Termín sťahovania na zimovisko treba, ako mnoho iných vecí pri pestovaní kaktusov a sukulentov, prispôsobiť svojim podmienkam. V inom termíne bude sťahovať ten, kto býva vo vyšších nadmorských výškach niekde pod Tatrami a v inom termíne niekto na juhu Podunajskej nížiny. Rozdiel bude aj podľa podmienok letného pestovania, skôr bude sťahovať ten, čo má rastliny pod holým nebom, ako ten, čo ich pestuje v skleníku alebo fóliovníku. Zloženie zbierky je tiež dôležitou vecou pri rozhodovaní o termíne zazimovania rastlín, teplomilné diskokaktusy, melokaktusy, niektoré ferokaktusy atď. treba "upratať " skôr ako napríklad väčšinu echinocereusov, rebucie, mediolobivie, lobivie a iné. Kým väčšine kaktusov, ak majú už preschnutý substrát, nevadí ani ľahký nočný mrazík, pre mnoho ostatných sukulentov by to mohla byť posledná noc. 

   Podstatné je aj to, ako rozsiahla je zbierka. Kým niekoľko rastlín môžeme premiestniť (aj opakovane) kedykoľvek, väčšiu zbierku premiestniť nie je vecou pár okamžikov. Sťahovať celú rozsiahlu zbierku na poslednú chvíľu pred prudkým ochladením za dažďa, alebo sneženia, a navyše s boľavými "krížami" alebo iným zdravotným problémom (ktorý nikomu neprajem ani inokedy, nie to ešte v čase zazimovávania zbierky) , to nie je žiadna slasť. Preto treba myslieť aj na to. 

   Rovnako dôležitý, ak nie ešte dôležitejší je termín poslednej zálievky. Dôležité totiž je, aby rastliny išli na zimovisko so suchým substrátom.  Platí to najmä v prípade, ak zimoviskom je tmavý a chladný priestor. Tam by rastliny mohli ešte rásť alebo by im naopak mohli zahnívať korene, alebo postupne oboje.  V prvom prípade by sa deformovalo ich telo pre nedostatok svetla a v druhom by prišli o korene a postupne by bola ohrozená aj ich existencia. Ak zimoviskom je obytný priestor, tak suchý substrát nie je až taký nutný, ale len za podmienky, že rastliny budú mať šancu za oknom preschnúť. Teplo obytného priestoru, nedostatok svetla v "hlbinách" interiéru a voda na koreňoch je istá cesta k neprirozenému rastu a deformácii rastového vrcholu. Môže sa stať,  že rastliny dostanú neplánovane vodu (roztrhnutá fólia, rozbité sklo na skleníku a následný ešte vlhký substrát a príde naozaj výrazné ochladenie, kedy treba rastliny nutne spratať, ale zimovisko je tmavé a chladné. To býva dosť "dramatická" situácia najmä pre "medziľudské vzťahy" v rodine :-). Rastliny treba najprv dosušiť v teplom interíéri a až následne presťahovať na chladné zimovisko.