Krása v tŕňoch zakliata


Posledný pohľad na rodné hniezdo

Posledný pohľad na rodné hniezdo

Posledný pohľad na rodné hniezdo a posledné mláďa sa vrhlo z výšky piateho poschodia strmhlav dolu. Priznám sa .....nevedel som si predstaviť, ako to chce prežiť. A priznám sa aj k tomu, že som sa o tie mláďatá bál, lebo naokolí sa pohybuje kopu mačiek, ktoré nikomu nepatria, ale mnohí ich prikrmujú a oni sa túlajú po sídlisku.  Nikdy sme ich už nevideli všetkých päť mláďat pohromade, ale videli sme minimálne tri naraz na zemi okolo paneláku. Rodičia ich zrejme ešte prikrmovali. niektoré sme ešte videli asi na tretí deň a potom sa nám už definitívne stratili z dohľadu. Možno sa s nimi síce stretávame aj doteraz, to už ale nemôžme vedieť. Okolo nášho paneláku sa totiž vyskytuje veľmi veľké množstvo drozdov. Mám dojem, že sa podstatne zvýšil stav ich populácie na úkor napríklad vrabcov, ktorých určite nie je toľko, ako bývalo. Doteraz, keď vidím vonku drozda v duchu si  poviem....ktohovie, či ty nie si náš...:-)

Takto jeden sukulent napomohol v rozširovaní drozdej populácie!